História očkovania

Začiatky očkovania

Očkovacie látky sa používajú už viac ako 200 rokov, teda od roku 1796, keď bola vyvinutá vôbec prvá očkovacia látka na ochranu pred pravými kiahňami. Toto ochorenie usmrtilo až polovicu infikovaných osôb a na ľudskej civilizácii si vybralo vysokú daň. 

Pred vyvinutím tejto očkovacej látky boli ľudia odkázaní na postup označovaný ako variolizácia. Spočíval v tom, že z hnisu pľuzgierikov kiahní uzdravujúcich sa pacientov sa odobralo malé množstvo vírusov a vkladalo sa pod kožu. Do Európy variolizácia prenikla z Ázie a Afriky, kde sa používala už stovky rokov. Pri nej však hrozilo, že sa človek infikuje ochorením, pred ktorým ho mala pôvodne chrániť. Vyvinutie bezpečnejšej a účinnejšej očkovacej látky znamenalo, že ľudia mohli byť pred pravými kiahňami chránení a nehrozilo im, že ochorejú.

Na vytvorenie očkovacej látky proti pravým kiahňam sa využil hnis z pľuzgierikov z kravských kiahní, čo bolo omnoho menej nebezpečné ochorenie príbuzné pravým kiahňam. Vďaka tomu postupu bolo možné ochrániť ľudí pred pravými kiahňami a nehrozilo, že sa u nich táto choroba objaví. Očkovacia látka proti pravým kiahňam bola živá atenuovaná (oslabená) očkovacia látka, pri ktorej sa na imunizáciu ľudí využila slabšia verzia zárodku/vírusu vyvolávajúceho ochorenie.

Až v 20. storočí, a to konkrétne v roku 1980, boli vďaka celosvetovej očkovacej kampani pravé kiahne eradikované. Celoplošným očkovaním sa zaistilo, že ochorenie, ktoré len v 20. storočí zabilo stovky miliónov ľudí, už nepredstavuje riziko pre ľudské zdravie a nikde na svete a už nešíri. Posledný prípad ochorenia u ľudí sa zaznamenal v roku 1978. Pravé kiahne sú prvou a jedinou ľudskou chorobou, ktorú sa podarilo vyhubiť. 

Storočie objavov

Po vyvinutí očkovacej látky proti pravým kiahňam začali vedci skúmať možnosť využitia očkovania na ochranu aj pred inými ochoreniami. Počas nasledujúcich sto rokov vyvinuli vedci metódy na prevenciu ochorenia besnoty po kontakte s ňou. Využili pri tom podobnú metódu, ako v prípade očkovacej látky proti pravým kiahňam. Vedci úspešne identifikovali tiež kmeň baktérie, ktorá spôsobuje záškrt, čo bolo dôležitým krokom pri vývoji očkovacej látky proti tejto chorobe. 

Na konci 19. storočia vedci zistili, že baktérie, ktoré boli usmrtené teplom alebo chemikáliami v laboratóriu, stále dokážu vyvolať reakciu imunitného systému. V roku 1896 boli vyvinuté prvé inaktivované očkovacie látky na ochranu ľudí pred infekciou baktériami brušného týfusu a cholery. 

Očkovanie v modernej ére

Odhaduje sa, že pri pandémii španielskej chrípky v roku 1918 na celom svete umrelo až 50 miliónov ľudí. Počas pandémie prebiehal rozsiahly výskum, ktorý sa zameriaval na výrobu očkovacej látky proti chrípke. Kvôli nedostatočnému pochopeniu ochorenia (dlho sa predpokladalo, že ho spôsobujú baktérie) však bola prvá očkovacia látka proti chrípke schválená na používanie až v roku 1945.  V očkovacej látke sa úspešne využili inaktivované chrípkové vírusy, ktoré naučili telo, ako má proti nim bojovať. Zatiaľ čo predchádzajúce inaktivované očkovacie látky boli zacielené na baktérie, očkovacia látka proti chrípke bola prvou inaktivovanou očkovacou látkou, ktorá poskytovala ochranu pred vírusom. Odvtedy sa každý rok vyrába nová očkovacia látka proti chrípke, ktorá pomáha chrániť komunity pred týmto ochorením. 

V 20. rokoch 20. storočia vedci zistili, že pridaním určitých látok do vakcín je možné bezpečne posilniť imunitnú odpoveď tela. Objavenie adjuvansov bolo prelomovým momentom. V roku 1932 viedlo k posilneniu prvej očkovacej látky proti čiernemu kašľu, pri ktorom sa využili hliníkové soli. Hliníkové soli sa v niektorých moderných očkovacích látkach stále používajú ako adjuvansy.

Pokroky, vďaka ktorým úspešne vznikla očkovacia látka proti chrípke, prispeli aj k objaveniu očkovacej látky proti detskej obrne. Kým sa však podarilo túto chorobu v Európe vyhubiť, na kontinente zabila viac ako 2 milióny ľudí a ďalším miliónom spôsobila zdravotné postihnutia, ktoré im zmenili život. V roku 1954 bola táto inaktivovaná očkovacia látka prvýkrát podaná veľkému počtu ľudí v Spojených štátoch amerických. V záujme zaistenia ochrany všetkých detí je v súčasnosti očkovacia látka proti detskej obrne súčasťou očkovacej stratégie detí v celej Európe i na celom svete. Vďaka hromadným očkovacím kampaniam bola Európa v roku 2002 vyhlásená za región bez detskej obrny. 

V roku 1963 bola vyvinutá očkovacia látka proti osýpkam. Táto choroba bola ďalšou významnou príčinou úmrtí a spôsobovala celoživotné zdravotné postihnutia na európskom kontinente. Vzhľadom na to, že toto očkovanie bolo zaradené do vnútroštátnych očkovacích kalendárov v celej Európe a na celom svete, počet prípadov ochorení na osýpky dramaticky klesol a vplyv tohto ochorenia sa výrazne znížil. K výskytom ochorenia však stále dochádza, čo poukazuje na dôležitosť zachovania očkovania. 

Prehlbujúce sa porozumenie

Vzhľadom na to, že v druhej polovici 20. storočia sme dokázali lepšie pochopiť fungovanie nášho imunitného systému, naše choroby aj genetiku, vedci objavili i nové spôsoby, ktoré nám pomáhajú chrániť sa pred chorobami. V 60. rokoch 20. storočia vedci odhalili proteín, ktorý umožňuje vírusu hepatitídy B spôsobiť ochorenie. Tento objav využili v roku 1981 na vývoj prvej očkovacej látky na báze proteínu, ktorá chráni pred vírusom a ktorá využíva malú časť vírusu na to, aby naučila telo, ako sa má brániť pred ochorením.
V roku 1972 sa v laboratóriu prvýkrát úspešne použili vírusové vektorové očkovacie látky, aj keď trvalo takmer ďalších 50 rokov, kým bola takáto očkovacia látka schválená na použitie u ľudí – na prevenciu eboly.  

V 60. rokoch 20. storočia bola prvýkrát objavená mRNA (mediátorová ribonukleová kyselina). Podobne ako DNA je mRNA súčasťou kódovacieho systému, ktorý sa používa na tvorbu proteínov. V nasledujúcich niekoľkých desaťročiach vedci skúmali, ako by sa mRNA mohla použiť na prevenciu ochorení. Až o desiatky rokov neskôr prišli na účinnú metódu, ako dopraviť mRNA do tela. V 90. rokoch 20. storočia boli testované mRNA očkovacie látky proti chrípke a v roku 2013 sa testovali potenciálne očkovacie látky proti besnote. Prvé mRNA očkovacie látky boli sprístupnené až počas pandémie ochorenia COVID-19, a to vďaka osobitnému financovaniu, bezprecedentnej medzinárodnej spolupráci a obnovenému úsiliu v tejto oblasti. 

Základy pre budúcnosť

Očkovanie vo forme, v akej ho poznáme v súčasnosti, existuje už celé generácie a výrazne znižuje počet obetí chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním, a to tak medzi jednotlivcami, ako aj v rámci rodín a komunít na celom svete. V súčasnosti už máme k dispozícii očkovacie látky proti mnohým infekčných chorobám. Skúsenosti získané počas viac ako 200 rokov dlhej histórie vedeckého výskumu a vývoja sú aj naďalej zdrojom informácií pre budúci vývoj. 

 

1796 – prvá očkovacia látka na svete

Živá atenuovaná očkovacia látka, pri ktorej sa použil hnis z pľuzgierikov z kravských kiahní na ochranu osôb pred oveľa nebezpečnejšími pravými kiahňami.

1896 – prvá inaktivovaná očkovacia látka

Vyvinuli sa prvé inaktivované očkovacie látky na ochranu ľudí pred brušným týfusom a cholerou. 

1932 – prvá očkovacia látka s adjuvansom 

Sprístupnila sa očkovacia látka proti čiernemu kašľu. Ide o prvú očkovaciu látku, ktorá po objavení adjuvansov v 20. rokoch 20. storočia obsahuje soli hliníka, aby sa posilnila imunitná odpoveď tela. 

1946 – prvá očkovacia látka proti chrípke

Očkovacia látka proti chrípke bola prvou inaktivovanou očkovacou látkou, ktorá poskytovala ochranu pred vírusom. Odvtedy sa každý rok vyrába očkovacia látka proti chrípke.

1952 – prvá očkovacia látka proti detskej obrne

Vedci objavili očkovaciu látku proti detskej obrne. Ide o ochorenie, ktoré v Európe zabilo viac ako 2 milióny ľudí a ďalším miliónom spôsobila celoživotné zdravotné postihnutie.

1961 – objavili mRNA

Vedci objavili mRNA, čím otvorili cestu k vzniku nových druhov očkovacích látok.

1963 – prvá očkovacia látka proti osýpkam

Objavili očkovaciu látku proti osýpkam, ktoré sú jednou z hlavných príčin úmrtí a prípadov zdravotného postihnutia v Európe.

1972 – prelomový objav: vírusová vektorová očkovacia látka

Výskumní pracovníci úspešne preukázali, že je možné využiť neškodný vírus na dopravenie pokynov do tela. 

1980 – eradikácia pravých kiahní

Celosvetová očkovacia kampaň viedla k eradikácii pravých kiahní, čo je jediná ľudská choroba, ktorú sa podarilo vyhubiť. 

1981 – prvá očkovacia látka na báze proteínu

Vyvinuli prvú očkovaciu látku, ktorá využíva časti vírusu. 

2002 – vyhlásenie Európy za región bez detskej obrny 

Plošné očkovanie proti detskej obrne vyhubilo chorobu, ktorá zabila milióny ľudí a ďalším miliónom spôsobila trvalé zdravotné postihnutie. 

2006 – očkovacia látka proti HPV 

Vyvinuli prvú očkovaciu látku proti vírusu HPV, ktorý môže spôsobiť šesť druhov rakoviny vrátane rakoviny krčka maternice a análnej rakoviny. Každý rok je spájaný s desiatkami tisícov prípadov rakoviny u mužov a žien v celej Európe. 

2019 – prvá vírusová vektorová očkovacia látka

Prvá očkovacia látka, ktorá využíva neškodný vírus na dopravenie pokynov do tela, bola schválená na ochranu proti ebole, a to viac ako 40 rokov po tom, čo bol tento koncept prvýkrát predložený. 

2020 – prvá mRNA očkovacia látka

Takmer 60 rokov po objavení mRNA a po desaťročiach výskumu je dostupná prvá mRNA očkovacia látka v rámci boja proti pandémii COVID-19.