1. Domov
  2. O očkovacích látkach
  3. Ako účinkujú očkovacie látky

Ako účinkujú očkovacie látky

Očkovacie látky pôsobia tak, že učia imunitný systém, ako bojovať proti chorobe v prípade, že sa s ňou niekedy dostane do kontaktu. Tým sa výrazne znižuje riziko vážneho ochorenia alebo rozšírenia choroby na iných. Očkovacie látky môžu chrániť pred jednou alebo viacerými chorobami. V niektorých prípadoch je možné naraz podať viacero očkovacích látok na ochranu pred niekoľkými infekčnými chorobami.

Očkovacie látky môžu chrániť pred jednou alebo viacerými chorobami. V niektorých prípadoch je možné naraz podať viacero očkovacích látok na ochranu pred niekoľkými infekčnými chorobami.

Väčšina očkovacích látok obsahuje oslabenú alebo inaktivovanú formu vírusu alebo baktérie, respektíve ich malú časť, ktorá sa nazýva antigén.

Po podaní očkovacej látky imunitný systém osoby rozpozná antigén ako cudzí. Tým sa aktivujú imunitné bunky, aby produkovali protilátky a „zapamätali si“ vírus alebo baktériu. 

Ak sa táto osoba neskôr dostane do kontaktu so skutočným vírusom alebo baktériou, jej imunitný systém si na daný vírus alebo baktériu „spomenie“, a vtedy vytvára správne protilátky a rýchlo aktivuje správne imunitné bunky, aby vírus alebo baktériu zničili. Tým chránia danú osobu pred chorobou.

Naopak, osoby, ktoré sa stanú imúnne tým, že skutočne ochorejú, môžu chorobu rozšíriť na iných a vystaviť sa riziku vzniku vážnych komplikácií spôsobených touto chorobou.

How vaccines work
1. Antigén 2. Protilátky 3. Imunitná odpoveď

Ochrana

Rôzne očkovacie látky poskytujú rôznu úroveň ochrany. Dĺžka trvania ochrany sa líši v závislosti od ochorenia. Niektoré očkovacie látky poskytujú ochranu pred určitým ochorením iba krátko a môže sa vyžadovať posilňovacia dávka. Existujú aj také, ktoré chránia pred ochorením po celý život.

Očkovanie nechráni iba zaočkovaných ľudí. Nepriamo chráni aj nezaočkovaných ľudí v komunite tým, že znižuje riziko vystavenia sa infekcii. Ide o tzv. kolektívnu imunitu (známu aj ako skupinová imunita).

Zložky

Okrem jedného alebo viacerých antigénov sa môžu do očkovacej látky pridať aj ďalšie zložky, ktoré pomáhajú udržať jej stabilitu a účinnosť. Regulačné orgány dbajú na to, aby boli všetky tieto zložky bezpečné.

Medzi tieto zložky patria:

  • stabilizátory: majú udržiavať stabilitu jednotlivých zložiek očkovacej látky;
  • adjuvansy: majú zlepšovať imunitnú odpoveď na očkovaciu látku tak, aby bola intenzívnejšia, rýchlejšia a dlhodobejšia – príkladom takejto látky je hliník;
  • pomocné látky: ide o neúčinné zložky, ako je voda, chlorid sodný (soľ), ale aj konzervačné látky alebo stabilizátory, ktoré majú prispievať k nemennosti zloženia a účinnosti očkovacej látky počas skladovania.

V niektorých očkovacích látkach môžu byť aj stopové množstvá iných látok, ktoré sa používajú vo výrobnom procese, ako je napríklad ovalbumín (vaječný proteín) alebo neomycín (antibiotikum). Ak by tieto látky mohli spôsobiť reakciu u citlivých alebo alergických jednotlivcov, ich prítomnosť sa uvádza v informáciách poskytovaných zdravotníckym pracovníkom a pacientom.

Typy očkovacích látok

Očkovacie látky na báze proteínu obsahujú malé časti vírusu alebo baktérie, ktoré nie sú nebezpečné, ale pomáhajú imunitnému systému rozpoznať skutočnú infekciu a bojovať proti nej. Príkladmi tohto typu očkovacích látok sú očkovacie látky proti chrípke, tetanu a čiernemu kašľu. Používajú sa už mnoho rokov.

Tieto proteíny, vyrobené umelo v laboratóriu, iba stimulujú imunitný systém, ale nemôžu vyvolať infekciu ani ochorenie.
Očkovacie látky na báze proteínov často obsahujú látky nazývané adjuvansy. Slúžia na posilnenie odpovede imunitného systému na očkovaciu látku a zvyšujú ochranu.
 

mRNA očkovacie látky a očkovacie látky na báze vírusového vektora obsahujú pokyny pre ľudské bunky, ako vyrobiť antigénový proteín. Tieto pokyny prichádzajú v jednej z dvoch foriem, buď vo forme molekuly nazývanej mediátorová ribonukleová kyselina, čiže (mRNA), alebo ako vo forme neškodného vírusu, ktorý nesie genetickú informáciu.

Ak osoba dostane jeden z uvedených typov očkovacích látok, jej bunky sa riadia pokynmi a následne produkujú antigénny proteín, ktorý imunitný systém rozpozná ako cudzí, pričom aktivuje imunitné bunky a vytvorí protilátky.

Prvé štyri očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19 povolené v EÚ boli mRNA alebo očkovacie látky na báze vírusového vektora.
 

Inactivated vaccines contain viruses that have been inactivated (killed) in a lab using heat or chemicals.

Inactivated viruses cannot reproduce themselves or cause illness but can still produce an immune response in the body. When a person receives an inactivated vaccine, their immune system identifies the inactive viruses as foreign. This teaches the body to produce antibodies to fight the viruses off.

Live attenuated vaccines contain live viruses or bacteria that have been weakened  by changing their DNA or by selecting weakest viruses or bacteria to include in the vaccine.

Weakened viruses and bacteria in live attenuated vaccines cannot cause disease but they can still produce an immune response in the body. When a person receives a live attenuated vaccine, the immune system identifies the weakened bacteria or viruses as foreign. This teaches the body to produce antibodies to fight off the bacteria or viruses. 

Live attenuated vaccines produce a strong immune response that can last a long time. This means that fewer doses may be needed than for other types of vaccine.

Common live attenuated vaccines are the measles, mumps and Rubella (MMR) vaccine and the chickenpox vaccine.

The first vaccine ever developed was a live attenuated vaccine. This was a vaccine against smallpox, developed in 1798. Live attenuated vaccine technology is still used today in modern vaccines such as those for measles, chickenpox and yellow fever. 

Toxoid vaccines contain toxins that have been inactivated and are therefore no longer toxic.

Toxins are chemicals produced by bacteria and that can cause some diseases, such as tetanus and diphtheria. 

Toxoids are made in the lab by deactivating disease-causing toxins, using chemicals or heat.

Inactivated toxins in toxoid vaccines cannot cause illness but they can still produce an immune response in the body. When a person receives a toxoid vaccine, the immune system targets the deactivated toxins and learns how to neutralise them. This teaches the body how to deactivate the toxins and prevent disease in future.

Toxoid vaccines teach the body to combat the toxins produced by the bacteria rather than fight off the bacteria themselves.

Toxoid vaccines often include an adjuvant to make the response stronger.

Common toxoid vaccines are the ones used against tetanus and diphtheria.

Prínosy očkovania

Ako nás očkovacie látky chránia a zastavujú šírenie chorôb? Zistite, aké sú ich prínosy pre jednotlivcov a komunitu.