1. Domov
  2. O očkovacích látkach
  3. Ako účinkujú očkovacie látky

How vaccines work

Vaccines work by teaching the immune system how to fight off a disease in case it ever comes into contact with it. This greatly reduces the risk of becoming seriously ill or spreading a disease to others. Vaccines can protect against one or multiple diseases. Sometimes, multiple vaccines may be given at once to protect against several diseases.

Vaccines can protect against either one or multiple diseases. Sometimes, multiple vaccines may be given at once to protect against several diseases.

Most vaccines contain a weakened or an inactivated form of a virus or bacterium, or a small part of it, called an antigen.

When a person gets vaccinated, their immune system recognises the antigen as foreign. This activates immune cells to produce antibodies and create a memory of the virus or bacterium. 

Later, if the person comes into contact with the actual virus or bacterium, their immune system will remember it, and then produce the right antibodies and activate the right immune cells quickly, to kill the virus or bacterium. This protects the person from the disease.

In contrast, people who become immune by getting the actual disease can spread it to others and put themselves at risk of serious complications from the disease.

How vaccines work
1. Antigén 2. Protilátky 3. Imunitná odpoveď

Protection

Different vaccines bring about different levels of protection. The duration of protection varies depending on the disease. Some vaccines can only protect against a disease for a short period and may need booster doses; for others, immunity can last a lifetime.

Vaccination not only protects people who have received a vaccine. It also indirectly protects unvaccinated people in the community, by decreasing the risk of exposure to infection. This is known as community immunity (also called herd immunity).

Components

In addition to one or more antigens, other components can also be added to help keep the vaccine stable and effective. Regulators make sure that all these components are safe.

These components include:

  • stabilisers: to keep vaccine components stable;
  • adjuvants: these improve the immune response to the vaccine by making the response stronger, faster and more sustained over time – an example of which is aluminium;
  • excipients: these are inactive ingredients, like water, or sodium chloride (salt), as well as preservatives or stabilisers that help the vaccine remain unchanged during storage, keeping it active.

In some vaccines, there may also be trace amounts of other substances used in the manufacturing process, such as ovalbumin (a protein found in eggs) or neomycin (an antibiotic). If these substances might cause a reaction in sensitive or allergic individuals, their presence is declared in the information given to healthcare workers and patients.

Typy očkovacích látok

mRNA očkovacie látky obsahujú molekulu nazývanú mediátorová ribonukleová kyselina (mRNA), ktorá našim bunkám dáva návod, ako bojovať proti ochoreniu.

Len čo molekula mRNA v očkovacej látke prenikne do našich buniek, odovzdá informácie na tvorbu neškodného proteínu zhodného s tými časťami vírusu, proti ktorému má očkovacia látka chrániť. 

Vzhľadom na to, že mRNA očkovanie látky dávajú návod na tvorbu malej časti vírusu, nemôžu spôsobiť ochorenie. 

Po tom, ako bunky začnú vytvárať uvedený proteín, náš imunitný systém ho rozpozná ako cudzí, aktivuje imunitné bunky a vytvára proti nemu protilátky. Vďaka tomu sa náš imunitný systém učí bojovať proti vírusom, ktoré obsahujú uvedený proteín. Znamená to, že ak bude telo vystavené skutočnému vírusu, bude schopné lepšie bojovať proti infekcii.

Vírusové vektorové očkovacie látky obsahujú neškodný vírus, ktorý do našich buniek prenáša malú časť genetického kódu vírusu spôsobujúceho ochorenie. Tento kód nemôže spôsobiť ochorenie, dokáže však vyvolať imunitnú reakciu a naučiť náš imunitný systém, ako sa brániť pred ochorením.

Vírusové vektorové očkovacie látky sú schopné vyvolať silnú imunitnú odpoveď, čo znamená, že môžu poskytnúť vysokú úroveň ochrany pred infekciou alebo závažným ochorením. 

Inaktivované očkovacie látky obsahujú vírusy, ktoré boli inaktivované (usmrtené) v laboratóriu pomocou tepla alebo chemických látok.

Inaktivované vírusy sa nemôžu rozmnožovať ani spôsobiť ochorenie, stále však dokážu v tele vyvolať imunitnú odpoveď. Keď sa osobe podá inaktivovaná očkovacia látka, jej imunitný systém rozpozná neaktívne vírusy ako cudzie. Telo sa tým učí vytvárať protilátky, aby sa bránilo pred vírusom.

Živé atenuované očkovacie látky obsahujú živé vírusy alebo baktérie, ktoré boli oslabené tak, že sa pozmenila ich DNA alebo sa do očkovacej látky vybrali a vložili najslabšie vírusy alebo baktérie.

Atenuované (oslabené) vírusy a baktérie v živých atenuovaných očkovacích látkach nemôžu spôsobiť ochorenie, stále však dokážu vyvolať v tele imunitnú odpoveď. Keď sa osobe podá živá atenuovaná očkovacia látka, jej imunitný systém rozpozná oslabené baktérie alebo vírusy ako cudzie. Telo sa tým učí vytvárať protilátky, aby sa dokázalo brániť proti baktériám alebo vírusom. 

Živé atenuované očkovacie látky vyvolávajú silnú imunitnú odpoveď, ktorá môže dlho pretrvávať. Znamená to, že možno bude potrebné podať menej dávok ako v prípade iných typov očkovacích látok.

Bežnými živými atenuovanými očkovacími látkami sú očkovacia látka proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) a očkovacia látka proti ovčím kiahňam.

Vôbec prvá očkovacia látka, ktorá bola vyvinutá, bola práve živá atenuovaná očkovacia látka. Išlo o očkovaciu látku proti ovčím kiahňam, ktorá bola vytvorená v roku 1798. V moderných očkovacích látkach, ako sú očkovacie látky proti osýpkam, ovčím kiahňam a žltej zimnici, sa ešte vždy používa technológia živých atenuovaných očkovacích látok. 

Toxoidové očkovacie látky obsahujú toxíny, ktoré boli inaktivované, a preto už nie sú toxické.

Toxíny sú chemické látky produkované baktériami, ktoré môžu spôsobiť niektoré ochorenia, ako sú tetanus a záškrt. 

Toxoidové očkovacie látky sa vyrábajú v laboratóriách tak, že sa pomocou chemických látok alebo tepla deaktivujú toxíny spôsobujúce ochorenie.

Inaktivované toxíny v toxoidových očkovacích látkach nemôžu spôsobiť ochorenie, ale dokážu v tele vyvolať imunitnú odpoveď. Keď sa osobe podá toxoidová očkovacia látka, jej imunitný systém sa zameria na deaktivované toxíny a naučí sa, ako ich neutralizovať. Telo sa tým učí ako má deaktivovať toxíny a predchádzať ochoreniam v budúcnosti.

Toxoidové očkovacie látky učia telo bojovať proti toxínom produkovaným baktériami, a nie proti samotným baktériám.

Na posilnenie odpovede sa do toxoidových očkovacích látok často pridáva adjuvans.

Medzi bežné toxoidové očkovacie látky patria očkovacie látky používané proti tetanu a záškrtu.

Prínosy očkovania

Ako nás očkovacie látky chránia a zastavujú šírenie chorôb? Zistite, aké sú ich prínosy pre jednotlivcov a komunitu.