Čo sa pripravuje? Budúcnosť vývoja očkovacích látok
Výskum v oblasti očkovania sa neustále vyvíja a využíva nové technológie, ktoré pomáhajú znížiť zaťaženie viacerými chorobami alebo ich úplne eradikovať z našich komunít.
Od vyvinutia prvej očkovacej látky v roku 1796 vedci hľadajú nové spôsoby ochrany ľudí pred infekčnými chorobami prostredníctvom očkovania. Hoci niektorým smrteľným alebo veľmi vyčerpávajúcim chorobám možno v súčasnosti očkovaním úplne predísť, iné, ako napríklad malária, stále každoročne zabíjajú tisíce ľudí na celom svete. Výskum a vývoj nových očkovacích látok spolu s prístupom k existujúcim očkovacím látkam sú preto aj naďalej prioritou v oblasti verejného zdravia.
V súčasnosti máme šesť technológií (platforiem) výroby očkovacích látok, ktoré výskumní pracovníci používajú na vývoj očkovacích látok. Medzi najsľubnejšie pokroky v technológii očkovacích látok patria mRNA a DNA očkovacie látky. Tieto technológie majú potenciál viesť k prelomovým objavom nielen v oblasti infekčných chorôb, ale napríklad aj pri prevencii alebo liečbe niektorých druhov rakoviny.
mRNA očkovacie látky
Technológia mediátorovej RNA (mRNA) sa vyvíja a skúma od 60. rokov 20. storočia.Pri prvých skúškach mRNA očkovacích látok sa skúmalo, ako by sa dala použiť pri prevencii eboly. V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa tieto prvé snahy presunuli na riešenie problému COVID-19. Prvá mRNA očkovacia látka schválená na použitie v Európe bola v roku 2020 proti COVID-19.
Technológia mRNA bola testovaná aj v klinických skúšaniach proti iným infekčným ochoreniam, ako sú chrípka, RSV a ZIKA.
Technológia mRNA sa skúma už od 70. rokov 20. storočia s cieľom vyvinúť očkovacie látky proti niektorým formám rakoviny, ako je melanóm a rakovina pľúc, a dokonca aj nové formy liečby rakoviny. Táto technológia umožnila prelomový výskum, ktorý pomáha predchádzať opakovanému výskytu agresívnych onkologických ochorení po operácii, ako aj naučiť telo, aby zaútočilo na niektoré druhy rakoviny predtým, ako budú mať možnosť sa rozšíriť.
DNA očkovacie látky
DNA očkovacie látky, známe aj ako plazmidové očkovacie látky, fungujú tak, že do tela dodajú krátke sekvencie DNA, ktoré obsahujú pokyny na výrobu antigénov z konkrétneho vírusu alebo baktérie. Keď sa očkovacia látka dostane do tela, bunky použijú sekvenciu DNA a začnú produkovať tieto antigény. Vďaka tomu sa imunitný systém môže naučiť rozpoznať ochorenie a bojovať proti nemu, ak dôjde k vystaveniu.
Jednou z potenciálnych výhod tohto prístupu je, že odpoveď imunitného systému môže byť oveľa silnejšia ako pri iných typoch očkovacích látok. DNA očkovacie látky sú tiež stabilnejšie a ľahšie sa vyrábajú ako mRNA očkovacie látky, pretože sa nemusia uchovávať pri teplotách hlboko pod bodom mrazu, čo by výrazne zlepšilo ich dostupnosť.
Potenciál DNA očkovacích látok sa prvýkrát objavil v 80. rokoch 20. storočia. DNA očkovacie látky sú stále predmetom skúmania a doteraz nebola v EÚ/EHP žiadna z nich schválená na použitie u ľudí. Na celom svete prebiehajú klinické skúšania zamerané na preskúmanie ich bezpečnosti a účinnosti proti niekoľkým infekčným chorobám. DNA očkovacie látky sa prvýkrát použili u zvierat v roku 1993 a niektoré boli schválené na použitie u zvierat v Spojených štátoch a v EÚ/EHP. V roku 2021 India schválila prvú DNA očkovaciu látku na použitie u ľudí na ochranu pred ochorením COVID-19. DNA očkovacie látky majú potenciál uvoľniť širokú škálu možností, ktoré v súčasnosti nie sú k dispozícii, vrátane očkovacej látky proti HIV a ďalším ochoreniam.
Tak ako v prípade všetkých očkovacích látok a iných liekov v Európe, aj DNA očkovacie látky budú musieť pred ich schválením na použitie u ľudí preukázať, že sú bezpečné a účinné.
Nové formy podávania očkovacích látok
Napriek tomu, že očkovacie látky sú bezpečné, účinné a ekonomické, ihly môžu mať odstrašujúci účinok, najmä u detí. Prebieha rozsiahly výskum zameraný na inovatívne spôsoby podávania očkovacích látok. Niektoré možnosti zahŕňajú: