Otázky a odpovede

Všetky očkovacie látky používané v Európe musia spĺňať prísne bezpečnostné normy a musia preukázať, že ich prínosy prevyšujú prípadné riziká.  

Niektorým ľuďom však môžu lekári odporučiť, aby sa vzhľadom na svoj osobný zdravotný stav nenechali zaočkovať.  

Dôvodom môžu byť problémy s imunitným systémom spôsobené ochorením (ako je leukémia alebo mnohopočetný myelóm) alebo iné lieky, ktoré užívajú (napríklad lieky na prípravu na transplantáciu orgánov alebo na liečbu určitých druhov rakoviny).  

Ak majú ľudia takéto problémy s imunitným systémom, ich telo môže na očkovanie reagovať odlišne. Takisto je možné, že ľudia sa musia vyhnúť niektorým očkovacím látkam, pretože sú alergickí na jednu alebo viacero ich zložiek. Napríklad, v niektorých druhoch očkovacích látok sa v stopových množstvách môžu vyskytovať aj iné látky, ktoré sa používajú vo výrobnom procese, ako je napríklad ovalbumín (vaječný proteín) alebo neomycín (antibiotikum). 

Rozhodnutie o tom, či očkovať alebo nie zo zdravotných dôvodov, by sa malo vždy prijímať na základe odporúčania lekára.  

Hoci nakazenie mnohými chorobami poskytuje ľuďom po zotavení určitú imunitu, neplatí to v prípade všetkých chorôb. Ochorením sa ľudia takisto vystavujú oveľa väčšiemu riziku vzniku komplikácií spôsobeným ochorením a jeho prenosu na ostatných. Očkovanie je najbezpečnejším spôsobom, ako zabezpečiť trvalú ochranu pred ochorením. 

Očkovanie proti chorobe predstavuje oveľa menšie riziko ako samotné ochorenie. Okrem toho, ak ochoriete, vystavíte riziku nákazy aj svojich blízkych a komunitu.  

Hoci žiadne lieky ani očkovacie látky neúčinkujú na 100 %, očkovanie nám ponúka najlepšiu šancu na ochranu pred chorobami, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. 

V prípade chorôb, ako je chrípka alebo COVID-19, môže v jednom čase kolovať mnoho rôznych kmeňov alebo mutácií. V takýchto prípadoch sa očkovacie látky zvyčajne aktualizujú tak, aby chránili pred najčastejšími formami chrípky alebo COVID-19 v danej sezóne. To môže znamenať, že môžeme ochorieť aj vtedy, ak sme vystavení kmeňu, proti ktorému očkovacia látka nemusí byť taká účinná. 

U ľudí, ktorí boli očkovaní a napriek tomu ochoreli, sa zvyčajne vyskytujú miernejšie príznaky a je oveľa menej pravdepodobné, že sa u nich vyvinie závažné ochorenie alebo komplikácie. 

Žiadna očkovacia látka nemení ľudskú DNA ani s ňou neinteraguje.  

DNA sa uchováva v jadre našich buniek a je mimoriadne dobre chránená. Niektoré očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19 používajú mRNA (mediátorovú RNA) na to, aby vaše telo naučilo bojovať proti vírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, tieto látky však žiadnym spôsobom neinteragujú s vašou DNA, keďže molekula mRNA nevstupuje do jadra. 

Namiesto toho táto mRNA zostáva vo vonkajšej časti buniek a používa sa len na vytvorenie malej časti vírusu, aby sa vaše telo mohlo naučiť, ako sa chrániť. Keď sa tak stane, mRNA sa veľmi rýchlo rozloží.  

mRNA očkovacie látky sa skúmajú už desaťročia a neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by menili našu DNA.   

Očkovacie látky sa v Európe používajú už viac ako sto rokov a ukázalo sa, že predstavujú podstatne menšie riziko ako choroby, pred ktorými chránia. 

Všetky očkovacie látky, ktoré sa používajú v EÚ/EHP, prechádzajú dôsledným procesom schvaľovania. Keď sa očkovacie látky začnú používať, lekári, regulačné orgány a iné zdravotnícke orgány neustále hľadajú správy s podozreniami na ich vedľajšie účinky, ako je to aj v prípade všetkých liekov. Tento proces sledovania bezpečnosti liekov je známy ako farmakovigilancia. 

Niektoré očkovacie látky môžu spôsobiť menej závažné vedľajšie účinky, ako je nepríjemný pocit v mieste vpichu injekcie alebo bolesť hlavy krátko po podaní, ale neexistujú dôkazy o tom, že by nejaké v súčasnosti používané očkovacie látky mohli mať dlhodobé škodlivé účinky na zdravie človeka.   

Podrobnejšie informácie o tejto téme nájdete na našich stránkach o schvaľovaní očkovacích látok a bezpečnosti a vedľajších účinkoch.

Niektoré ochorenia sa vďaka očkovaniu vyskytujú v Európe veľmi zriedkavo. Okrem toho sa v Európe nevyskytuje detská obrna, avšak toto ochorenie stále možno nájsť v niektorých častiach sveta.  

Ak sa v Európe zníži počet ľudí očkovaných proti detskej obrne, existuje možnosť, že sa táto choroba z týchto oblastí rozšíri späť do Európy a na iné miesta, kde už bola eradikovaná. 

Očkovanie je preto nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo, že choroby, ktoré sú veľmi zriedkavé alebo ktoré sa v Európe už nevyskytujú, sa znova neobjavili. 

Očkovacie látky nespôsobujú autizmus. Výskumníci na celom svete hľadali akúkoľvek súvislosť v stovkách štúdií a neexistuje žiadny dôkaz o tejto súvislosti.  

Štúdia z roku 1998, v ktorej sa uvádzala súvislosť medzi očkovacími látkami a autizmom, obsahovala sfalšované údaje a bola vedcami a lekármi široko spochybnená. Vedecký časopis, ktorý štúdiu uverejnil, ju stiahol. Hlavný autor bol vymazaný z registra lekárov Spojeného kráľovstva a už nemá povolenie na vykonávanie lekárskej praxe.  

Neexistujú žiadne dôkazy o súvislosti medzi očkovaním a autizmom a stovky následných štúdií to potvrdzujú. Výskumní pracovníci na celom svete hľadali akúkoľvek súvislosť a nedokázali nájsť žiadnu.  

Všetky očkovacie látky, ktoré boli schválené na použitie v Európe, prechádzajú zdĺhavým procesom schvaľovania, aby sa preukázala ich bezpečnosť, a po schválení sa neustále kontrolujú z hľadiska vedľajších účinkov.  

Očkovacie látky neobsahujú nebezpečné chemické látky. Všetky očkovacie látky musia pred ich povolením na použitie v Európe spĺňať prísne bezpečnostné normy.  

Niektoré očkovacie látky obsahujú látky, ktoré môžu pôsobiť znepokojujúco, napr. hliníkové soli a zvyškové množstvá formaldehydu. Tieto látky sa vždy pridávajú v malých a bezpečných množstvách a ich pridanie je nevyhnutné, aby očkovacia látka správne fungovala. 

Napríklad množstvo formaldehydu obsiahnuté v niektorých očkovacích látkach je nižšie ako množstvo, ktoré ľudské telo prirodzene produkuje na zabezpečenie fungovania nášho organizmu.  

Hliníkové soli sa bezpečne používajú v niektorých očkovacích látkach od 30. rokov 20. storočia. Malé množstvá hliníkových solí sa nachádzajú v potravinách a pitnej vode. V niektorých očkovacích látkach zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože umožňujú, aby očkovacia látka chránila osobu pred ochorením.  

Hladiny všetkých zložiek očkovacích látok sú starostlivo kontrolované, aby sa zabezpečila ich prítomnosť v množstvách, ktoré sú bezpečné. Regulačné orgány kontrolujú, či sú prínosy očkovacích látok väčšie než riziko akýchkoľvek možných reakcií na ich zložky. 

Očkovanie pomáha chrániť ľudí pred ochoreniami. Keďže zaočkovaní ľudia majú oveľa nižšie riziko ochorenia, je aj menej pravdepodobné, že chorobu rozšíria. Ak je v komunite zaočkovaných veľa ľudí, ich imunita proti ochoreniu chráni aj malý počet ľudí v skupine, ktorí nemôžu byť zaočkovaní. Ide o tzv. kolektívnu imunitu. 

Spoliehanie sa na to, že ostatní vo vašej komunite sú zaočkovaní, vás vystavuje väčšiemu riziku ochorenia a v prípade mnohých chorôb vôbec nefunguje. Ak choroby, ktoré sa vyskytujú v našom prostredí, nepotrebujú na šírenie človeka alebo ak majú veľa rôznych kmeňov, môžu infikovať neočkované osoby bez ohľadu na to, koľko ľudí v ich okolí bolo očkovaných. 

Kolektívna imunita nenahrádza očkovanie. Tým, že sa ľudia rozhodnú nezaočkovať, vystavujú sa vyššiemu riziku a môžu zvýšiť pravdepodobnosť, že sa ochorenie rozšíri v ich komunite.

Očkovacie látky pomáhajú chrániť ľudí pred ochoreniami. Očkovacie látky naučia telo brániť sa proti infekciám, ktoré spôsobujú ochorenie.  

Väčšina očkovacích látok obsahuje len malú časť vírusu alebo baktérie na trénovanie imunitného systému. Iné zas obsahujú usmrtenú verziu. Tieto očkovacie látky nemôžu spôsobiť ochorenie. 

Takzvané živé atenuované očkovacie látky však obsahujú oslabenú verziu vírusu alebo mikroorganizmu spôsobujúceho ochorenie. Tie môžu, v zriedkavých prípadoch, spôsobiť mierne ochorenie u ľudí, ktorí majú oslabený imunitný systém v dôsledku choroby alebo lekárskej liečby. Ak je váš imunitný systém oslabený, je dôležité, aby ste sa s lekárom porozprávali o výhodách a nevýhodách očkovania.