1. Domov
  2. O očkovacích látkach
  3. Ako účinkujú očkovacie látky

Ako účinkujú očkovacie látky

Očkovacie látky pôsobia tak, že učia imunitný systém, ako bojovať proti chorobe v prípade, že sa s ňou niekedy dostane do kontaktu. Tým sa výrazne znižuje riziko vážneho ochorenia alebo rozšírenia choroby na iných. Očkovacie látky môžu chrániť pred jednou alebo viacerými chorobami. V niektorých prípadoch je možné naraz podať viacero očkovacích látok na ochranu pred niekoľkými infekčnými chorobami.

Očkovacie látky môžu chrániť pred jednou alebo viacerými chorobami. V niektorých prípadoch je možné naraz podať viacero očkovacích látok na ochranu pred niekoľkými infekčnými chorobami.

Väčšina očkovacích látok obsahuje oslabenú alebo inaktivovanú formu vírusu alebo baktérie, respektíve ich malú časť, ktorá sa nazýva antigén.

Po podaní očkovacej látky imunitný systém osoby rozpozná antigén ako cudzí. Tým sa aktivujú imunitné bunky, aby produkovali protilátky a „zapamätali si“ vírus alebo baktériu. 

Ak sa táto osoba neskôr dostane do kontaktu so skutočným vírusom alebo baktériou, jej imunitný systém si na daný vírus alebo baktériu „spomenie“, a vtedy vytvára správne protilátky a rýchlo aktivuje správne imunitné bunky, aby vírus alebo baktériu zničili. Tým chránia danú osobu pred chorobou.

Naopak, osoby, ktoré sa stanú imúnne tým, že skutočne ochorejú, môžu chorobu rozšíriť na iných a vystaviť sa riziku vzniku vážnych komplikácií spôsobených touto chorobou.

How vaccines work
1. Antigén 2. Protilátky 3. Imunitná odpoveď

Ochrana

Rôzne očkovacie látky poskytujú rôznu úroveň ochrany. Dĺžka trvania ochrany sa líši v závislosti od ochorenia. Niektoré očkovacie látky poskytujú ochranu pred určitým ochorením iba krátko a môže sa vyžadovať posilňovacia dávka. Existujú aj také, ktoré chránia pred ochorením po celý život.

Očkovanie nechráni iba zaočkovaných ľudí. Nepriamo chráni aj nezaočkovaných ľudí v komunite tým, že znižuje riziko vystavenia sa infekcii. Ide o tzv. kolektívnu imunitu (známu aj ako skupinová imunita).

Zložky

Okrem jedného alebo viacerých antigénov sa môžu do očkovacej látky pridať aj ďalšie zložky, ktoré pomáhajú udržať jej stabilitu a účinnosť. Regulačné orgány dbajú na to, aby boli všetky tieto zložky bezpečné.

Medzi tieto zložky patria:

  • stabilizátory: majú udržiavať stabilitu jednotlivých zložiek očkovacej látky;
  • adjuvansy: majú zlepšovať imunitnú odpoveď na očkovaciu látku tak, aby bola intenzívnejšia, rýchlejšia a dlhodobejšia – príkladom takejto látky je hliník;
  • pomocné látky: ide o neúčinné zložky, ako je voda, chlorid sodný (soľ), ale aj konzervačné látky alebo stabilizátory, ktoré majú prispievať k nemennosti zloženia a účinnosti očkovacej látky počas skladovania.

V niektorých očkovacích látkach môžu byť aj stopové množstvá iných látok, ktoré sa používajú vo výrobnom procese, ako je napríklad ovalbumín (vaječný proteín) alebo neomycín (antibiotikum). Ak by tieto látky mohli spôsobiť reakciu u citlivých alebo alergických jednotlivcov, ich prítomnosť sa uvádza v informáciách poskytovaných zdravotníckym pracovníkom a pacientom.

Typy očkovacích látok

mRNA očkovacie látky obsahujú molekulu nazývanú mediátorová ribonukleová kyselina (mRNA), ktorá našim bunkám dáva návod, ako bojovať proti ochoreniu.

Len čo molekula mRNA v očkovacej látke prenikne do našich buniek, odovzdá informácie na tvorbu neškodného proteínu zhodného s tými časťami vírusu, proti ktorému má očkovacia látka chrániť. 

Vzhľadom na to, že mRNA očkovanie látky dávajú návod na tvorbu malej časti vírusu, nemôžu spôsobiť ochorenie. 

Po tom, ako bunky začnú vytvárať uvedený proteín, náš imunitný systém ho rozpozná ako cudzí, aktivuje imunitné bunky a vytvára proti nemu protilátky. Vďaka tomu sa náš imunitný systém učí bojovať proti vírusom, ktoré obsahujú uvedený proteín. Znamená to, že ak bude telo vystavené skutočnému vírusu, bude schopné lepšie bojovať proti infekcii.

Vírusové vektorové očkovacie látky obsahujú neškodný vírus, ktorý do našich buniek prenáša malú časť genetického kódu vírusu spôsobujúceho ochorenie. Tento kód nemôže spôsobiť ochorenie, dokáže však vyvolať imunitnú reakciu a naučiť náš imunitný systém, ako sa brániť pred ochorením.

Vírusové vektorové očkovacie látky sú schopné vyvolať silnú imunitnú odpoveď, čo znamená, že môžu poskytnúť vysokú úroveň ochrany pred infekciou alebo závažným ochorením. 

Inaktivované očkovacie látky obsahujú vírusy, ktoré boli inaktivované (usmrtené) v laboratóriu pomocou tepla alebo chemických látok.

Inaktivované vírusy sa nemôžu rozmnožovať ani spôsobiť ochorenie, stále však dokážu v tele vyvolať imunitnú odpoveď. Keď sa osobe podá inaktivovaná očkovacia látka, jej imunitný systém rozpozná neaktívne vírusy ako cudzie. Telo sa tým učí vytvárať protilátky, aby sa bránilo pred vírusom.

Živé atenuované očkovacie látky obsahujú živé vírusy alebo baktérie, ktoré boli oslabené tak, že sa pozmenila ich DNA alebo sa do očkovacej látky vybrali a vložili najslabšie vírusy alebo baktérie.

Atenuované (oslabené) vírusy a baktérie v živých atenuovaných očkovacích látkach nemôžu spôsobiť ochorenie, stále však dokážu vyvolať v tele imunitnú odpoveď. Keď sa osobe podá živá atenuovaná očkovacia látka, jej imunitný systém rozpozná oslabené baktérie alebo vírusy ako cudzie. Telo sa tým učí vytvárať protilátky, aby sa dokázalo brániť proti baktériám alebo vírusom. 

Živé atenuované očkovacie látky vyvolávajú silnú imunitnú odpoveď, ktorá môže dlho pretrvávať. Znamená to, že možno bude potrebné podať menej dávok ako v prípade iných typov očkovacích látok.

Bežnými živými atenuovanými očkovacími látkami sú očkovacia látka proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) a očkovacia látka proti ovčím kiahňam.

Vôbec prvá očkovacia látka, ktorá bola vyvinutá, bola práve živá atenuovaná očkovacia látka. Išlo o očkovaciu látku proti ovčím kiahňam, ktorá bola vytvorená v roku 1798. V moderných očkovacích látkach, ako sú očkovacie látky proti osýpkam, ovčím kiahňam a žltej zimnici, sa ešte vždy používa technológia živých atenuovaných očkovacích látok. 

Toxoidové očkovacie látky obsahujú toxíny, ktoré boli inaktivované, a preto už nie sú toxické.

Toxíny sú chemické látky produkované baktériami, ktoré môžu spôsobiť niektoré ochorenia, ako sú tetanus a záškrt. 

Toxoidové očkovacie látky sa vyrábajú v laboratóriách tak, že sa pomocou chemických látok alebo tepla deaktivujú toxíny spôsobujúce ochorenie.

Inaktivované toxíny v toxoidových očkovacích látkach nemôžu spôsobiť ochorenie, ale dokážu v tele vyvolať imunitnú odpoveď. Keď sa osobe podá toxoidová očkovacia látka, jej imunitný systém sa zameria na deaktivované toxíny a naučí sa, ako ich neutralizovať. Telo sa tým učí ako má deaktivovať toxíny a predchádzať ochoreniam v budúcnosti.

Toxoidové očkovacie látky učia telo bojovať proti toxínom produkovaným baktériami, a nie proti samotným baktériám.

Na posilnenie odpovede sa do toxoidových očkovacích látok často pridáva adjuvans.

Medzi bežné toxoidové očkovacie látky patria očkovacie látky používané proti tetanu a záškrtu.

Prínosy očkovania

Ako nás očkovacie látky chránia a zastavujú šírenie chorôb? Zistite, aké sú ich prínosy pre jednotlivcov a komunitu.